ENVIRO: Tichá a Kôprová dolina sú 20 rokov po kalamite vzorom v ochrane lesov, tvrdí My sme les

POPRAD 19. novembra (SITA) – Výsledkom boli tisíce popadaných stromov a následná ťažba kalamitného dreva. Podľa iniciatívy My sme les iba dve tatranské doliny unikli výrubom a dnes sú dôkazom sily prírody a vzorom pre celú Európu, ide o Tichú a Kôprovu dolinu.

Väčšina zasiahnutého územia sa podľa My sme les nachádzala mimo tatranských rezervácií a mohlo sa tam ťažiť kalamitné drevo. „Približne jedna tretina ležala v rezerváciách s vysokým stupňom ochrany, aj tam však Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Štátne lesy Tatranského národného parku presadzovali ťažbu dreva. Proti tomu sa postavili domáci aj zahraniční experti,“ tvrdí iniciatíva. Napriek tomu sa podľa nej v roku 2007 lesníci pustili do spracovania kalamity aj v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, kde zostali posledné väčšie rozlohy nevyťaženého polomu. „Argumentovali, že ak nespracujú popadané stromy, dôjde ku katastrofálnemu premnoženiu lykožrúta a neskôr k obrovským povodniam a požiarom. Niektorí dokonca tvrdili, že tu vznikne akási „mesačná krajina“, kde stromy neporastú tristo rokov. Jedinou cestou ako ťažbu zastaviť, bola nakoniec až fyzická blokáda dolín,“ zaspomínali si ochranári. Tá bola podľa nich úspešná. Aktivista Karol Kaliský to označil za historický zlomový moment pre ochranu prírody na Slovensku. Iniciatíva zdôraznila, že Tichá a Kôprová dolina sú v súčasnosti najväčším súvislým divokým územím na Slovensku. „Jasne potvrdili, že ponechanie voľnej ruky prírode bolo dobrým rozhodnutím, hoci bol bezzásahový režim v lesoch označovaný za nezodpovedný experiment,“ dodala.

Ekológ a aktivista z My sme les Ondrej Kameniar bol v čase boja o Tichú a Kôprovú dolinu jednoznačne na strane lesníkov. Časom však postoj prehodnotil. „Videl som, že lykožrút tu všetko nezožral, ale zanechal viac zelených stromov ako ťažké mechanizmy tam, kde lesníci spracovávali kalamitu. Nová generácia stromov tu vyrástla aj bez sadenia, vďaka ponechanému mŕtvemu drevu. Dokonca sa tu vracia aj vzácna borovica limba,“ zhodnotil. V pralese v Kôprovej doline tiež podľa jeho slov spolu s kolegami nedávno našli najviac druhov húb a lišajníkov zo všetkých skúmaných lokalít, vrátane extrémne vzácnych druhov a druhov, ktoré boli považované za úplne vyhynuté. „Objavuje sa tu aj vzácny ďateľ trojprstý či hlucháň hôrny. Takže tvrdenia, že tu zanikol predmet ochrany, sú úplne mimo. Je to presne naopak, predmetu ochrany sa darí výborne,” skonštatoval.

Tichá a Kôprová dolina sa podľa My sme les stali za posledných 20 rokov najrozsiahlejším územím na Slovensku, kde nerušene pokračujú prírodné procesy. Nič na tom podľa nej nemenia ani opakujúce sa argumenty o nutnosti ťažby dreva v národných parkoch či popieranie prínosu bezzásahového režimu v najprísnejšie chránených územiach. „Takéto lesy v porovnaní s hospodárskymi časom lepšie zadržiavajú vodu, chránia pôdu, viažu viac uhlíka, sú odolnejšie voči klimatickej zmene a významne prispievajú k ochrane biodiverzity. V roku 2021 Európska komisia vo svojej publikácií dala Tichú a Kôprovú dolinu za vzor v ochrane lesov,“ uzavreli aktivisti.